BEZPEČNÉ PRACOVISKO ČASŤ 2. - KAM UPRIAMIŤ POZORNOSŤ?
V predchádzajúcuch blogoch sme si vysvetlili základné rizikové faktory, ktoré vplývajú na zamestnancov a pohľad na bezpečné pracovisko. V poradí treťom blogu sa zameriame oblasti a aktivity, ktorým by mali zamestnávatelia venovať väčšiu pozorosť v zmysle prevencie vzniku a zhoršovaniu MSD’s. Povaha muskuloskeletálneho poranenia sa môže líšiť, od bolestí/zranení chrbta v dôsledku zdvíhania ťažkých váh po bolesti krčnej chrbtice a ramien v dôsledku repetitívnych opakovaní pri výkone práce, alebo nevhodnému pracovnému prostrediu pri práci za počítačom. Z toho dôvodu je potrebné pravidelné posudzovanie bezpečnosti pri práci, pretože prevencia je alfa&omega bezpečného pracoviska a zdravých zamestnancov.
Politika prevencie a posudzovania porúch pohybového ústrojenstva by sa mala vzťahovať na nasledovné oblasti a aktivity:
Ručná manipulácia s váhami
Vybavenie zobrazovacích zariadení a prostredia pri práci za počítačom
Poruchy horných končatín
Ručná manipulácia s váhami (MHA’s)
Pre kvalitnú analýzu ručnej manipulácie s váhami je dôležité poznať rozsah aktivít, ktoré zamestnanci na pracovisku vykonávajú. Pracovné aktivity je potrebné definovať a po konzultácii s pracovníkmi analyzovať tie, ktoré najviac vyžadujú manuálnu manipuláciu s váhami. Za účelom posudzovania rizika spojeného s MHA’s na pracovisu je potrebné porozumieť potencionálnym rizikovým faktorom v závislosti ku definovaným pracovným aktivitám.
Rizikové ergonomické faktory pri MHA’s sú napríklad:
repetetívne zdvíhanie bremena v príliš veľkej vzdialenosti od trupu
nútená častá flexia trupu
opakované zdvíhanie ťažkých bremien do vysokej výšky
a mnohé iné…
Rizikových faktorov pri manipulácii s bremenami je množstvo a ich správna identiikácia spolu s vyššie spomenutým definovaním pracovných aktivít je kľúčová pre správne zostavenie nástroja pre posudzovanie rizika pri práci s bremenami. Také jednoduché to však nie je, pretože každá z aktivít by mala prejsť kompletným zhodnotením a revíziou, ktoré môžeme zhrnúť do 5 krokov:
Popis/definícia pracovnej aktivity
Zhromaždenie technických informácií
Identifikácia rizikových faktorov
Identifikácia praktických a efektívnych riešení
Kontrola efektivity riešení
Celý proces od analýzy, cez riešenia a konečné merania efektivity vyžaduje čas a dohľad odborníkov. Dlhodobá nesprávna manipulácia s bremenami často vedie k únave, zraneniam, absencii v práci, strate časti platu a ohrozeniu recidívy poranenia a bolestí.
2. Vybavenie obrazovky a prostredia pri práci za počítačom (DSE)
Posudzovanie rizika pri práci za počítačom je v dnešnej dobe žiadané, kedy stále viac ľudí pracuje za PC a väčšinu dňa presedí. Ako práca za PC sa považuje práca, kedy zamestnanec strávi za obrazovkou viac ako hodinu za deň.
Pri tomto druhu práce je zamestnanec síce menej náchylný na úrazy ako napr. pri zdvíhaní bremien, ale nie je o nič menej v ohrození v súvislosti s neuro-muskuloskeletálnymi ochoreniami. Sedavá práca a problémy s ňou spojené sa stávajú pandémiou a naďalej sužujú viac a viac zamestnancov. Problémy s krčnou chrbticou, migrény, bolesti hrudníku, dierku, ramien, bedrových či kolenných kĺbov - to sú všetko oblasti ktoré trápia zamestnancov pracujúcich za počítačom. Posudzovanie rizika by nemalo chýbať ani pri tomto druhu práce a opäť je namieste nastaviť racionálne postupy pre identifikáciu problému.
Počiatočná konzultácia so zamestnancami a zaznamenanie problémov
Observácia zamestnancov pri práci
identifikácia negatívnych faktorov
Implementácia nápravných riešení
Práve práca za počítačom prináša zvyčajne väčšiu flexibilitu pri navrhovaní a implementácii nápravných riešení. Riešením môžu byť nie len tradičné masáže na pracovisku, ale aj cvičenia, využívanie na mieru doporučených pomôcok, edukácia a predvošetkým individualizácia problémov. Napriek všeobecnému názoru, s ktorým sa na prevádzkach stretávame, že práca za počítačom je jednoduchšia v porovnaní s inými, z pohľadu fyzioterapeuta si dovolíme nesúhlasiť. Vznik MSD’s v dôsledku nesprávneho DSE môže viesť k trvalým zdravotným problémom, ktoré značne ovplyvňujú kvalitu života postihnutého. Adresovať riešenia formou prevencie alebo skorej intervencie je kľúčové pre zabezpečenie dobrého zdravotného stavu zamestnancov.
3. Poruchy horných končatín (ULD’s)
Ani v tomto prípade nie je o nič menej nutné vedieť o všetkých aktivitách, ktoré prácujúci vykonávajú. Pre indentifikáciu náročných aktivít pre horné končatiny je potrebná konzultácia s personálom a kvalitná observácia pracoviska. Za zvýšené riziko poranenia horných končatín je vo všeobecnosti považované pracovisko/práca s kombináciou viacerých faktorov, ktoré si zosumarizujeme.
Práca
Frekvencia a opakovanie pohybu
Sila/námaha
Poloha v ktorej je práca vykonávaná
Časové trvanie práce
Prostredie
Vybavenie, rozloženie a zabezpečenie prostredia v ktorom sa vykonáva práca
Individuálne faktory
Psychologické faktory, rodinné problémy, zlý spánok v dôsledku práce na zmeny, nespokojnosť s prácou, nespokojnosť s platom, zlé vzťahy s kolegami alebo s nadriadeným, atď….
Individuálne faktory zohrávajú v súvislosti MSD’s väčšiu úlohu než si väčšina myslí, tejto téme sa však budeme venovať v inom blogu.
Týmto faktorom je dôležité venovať zvýšenú pozornosť počas celého procesu hodnotenia rizika vzniku porúch horných končatín v dôsledku práce. Väčšina zamestnancov alebo zamestnávateľov venuje pozornosť hmotnosti bremien s ktorými pracovníci pracujú, ale často zabúdajú na frekvenciu a opakovanie pohybov. Preto je dôležié aby celému procesu venoval pozornosť odborník na MSD’s, a teda fyzioterapeut. Medzi poruchy horných končatín patrí napr. syndróm karpálneho tunela, zmrznuté rameno, impingement syndróm ramena, tenisový lakeť a množstvo iných poranení a porúch, ktoré dokážu dlhodobo znížiť pracovnú výkonnosť a kvalitu života postihnutej osoby.
Celý proces by mal byť opäť racionálny a so správnym postupom:
Popis/definícia pracovnej aktivity
Zhromaždenie technických informácií
Identifikácia rizikových faktorov
Identifikácia praktických a efektívnych riešení
Kontrola efektivity riešení
Na začiatok je dôležité vedieť, kde hľadať problémy a na ktoré oblasti práce a pracoviska je potrebné upriamiť pozornosť. Jednoduchým spôsobom ako formálne zdokumentovať zlepšenia alebo kontrolné opatrenia je vyvinúť bezpečný, praktický a efektívny systém pracovného plánu. Vytvorenie takéhoto plánu je len polovica úspechu, keďže bezpečnostných protokolov, múdrych & rýchlych riešení a všeobecných pravidiel je množstvo. Druhou polovicou je ale kontrola, zanechanie objektivity a subjektivizovať zamestnancov vo vašej spoločnosti. V takom prípade sa opäť dostávame ku problému, ktorý sme spomínali v predchádzajúcom blogu, že jedna či dve prednášky nie sú efektívnym spôsobom ako zvýšiť bezpečnosť na pracovisku a zabezpečiť lepší stav pohybového systému svojich zamestnancov.
K tomu vám vieme dopomôcť v Alpha Fyzio. Našim cieľom je zabezpečiť kvalitnú identifikáciu pracoviska a a práce, ktorú vašu zamestnanci vykonávajú a zabezpečiť im kvalitnú, bezpečnú a na evidencii založenú fyzioterapiu s merateľnými výsledkami. Denným profesionálnym a empatickým prístupom zabezpečíme nie len lepší stav ich pohybového aparátu, ale spoločnou spoluprácou s vedením si budú zamestnanci vedomí, že pracujú na mieste kde zamestnávateľom záleží na ich zdravý a spokojnosti. Nie jedna štúdia dokazuje, že spokojnosť zamestnancov je dôležitá pre výkonnosť firmy a že firma je len tak zdravá, ako jej zamestnanci.
Buďťe moderná a zdravá firma a kontaktujte nás na info@alphafyzio.sk o poskytnutie viac informácií.
#MODERNAFIRMA